Tretí Mendelov zákon
Genetika > Zákony
Tretí Mendelov zákon
Tento článok bol inovovaný v januári 2020
Dihybridizmus
Pri dihybridizme sledujeme a štatisticky vyhodnocujeme dva znaky. Napríklad, tmavooký pravák a svetlooký ľavák alebo červený hladkohlavý kanár a biely chocholatý a pod. Každý znak je prezentovaný dvojicou alel. Napríklad prvý znak (A) tmavooký, (a) svetlooký a druhý znak (B) pravák, (b) ľavák. Svetlé oči a ľavorukosť v ľudskej populácii, ako aj biela farba a chocholatosť kanárikov, sú recesívne znaky, ktoré píšeme malými písmenami. Dominantné alely sa píšu veľkými písmenami.
Nasledujúci obrázok znázorňuje heterozygota AaBb.
Symbolika: Biely chromozóm pochádza napríklad od otca a obidve chromatídy majú dominantné alely A, B. Zelený chromozóm je od matky, s dvoma chromatídami, majúce recesívne alely a, b.
Obr. 1 Chromozóm heterozygóta
3. Mendelov zákon – zákon o voľnej kombinovateľnosti alel
Symbolika: | |||
Alely: | A - červený | a - žltý | |
B - dlhý | b - krátky | ||
Dedičnosť s úplnou dominanciou. | |||
Genotyp: AABB dominatný homozygot, aabb recesívny homozygot, AaBb heterozygot v obidvoch znakoch
Fenotyp: AABB = červený dlhý, aabb = žltý krátky, AaBb = červený dlhý pri dedičnosti s úplnou dominanciou.
P: | AABB | x | aabb | ||
Kríženie dvoch homozygotov | |||||
(červený, dlhý) | (žltý, krátky) | ||||
G: | AB, | AB, | ab, | ab, | |
F1: | AaBb, | AaBb, | AaBb, | AaBb, | |
1. Mendelov zákon uniformity (všetko červený a dlhý, heterozygot) | |||||
G: | AB, | Ab, | aB, | ab, | |
Gamety sú zapísané do tabuľky - samčie 1,0 vodorovne, samičie 0,1 pod sebou.
Gamety | AB | Ab | aB | ab | |
AB | AABB | AABb | AaBB | AaBb | |
Ab | AABb | AAbb | AaBb | Aabb | |
aB | AaBB | AaBb | aaBB | aaBb | |
ab | AaBb | Aabb | aaBb | aabb | |
Fenotypový štiepny pomer je 9 : 3 : 3 : 1
9 červené dlhé : 3 červené krátke : 3 žlté dlhé : 1 žltý krátky.
Genotypový štiepny pomer má 16 kombinácií (42), alebo 4 x 4.
Tabuľka predstavuje F2 generáciu, ktorá vzniká z F1 generácie vzájomnou kombináciou štyroch alel AB, Ab, aB, ab. Pri autozomálnej dedičnosti, kde sledované gény nie sú viazané na pohlavné chromozómy a nie sú v génovej väzbe, F2 generácia už nie je uniformná ako F1 (1. Mendelov zákon), ale vzniká 9 jedincov fenotypove zhodných s dominantným homozygotom, 3 a 3 jedince sú novotvary, tzv. rekombinantné genotypy ako dôsledok crossing-overu a 1 jedinec fenotypove zhodný s recesívnym homozygotom. Potomkovia, ktorí majú fenotyp rodičov, majú tzv. parentálne genotypy. Príklad zobrazuje parentálne genotypy: 9 červené dlhé a 1 žltý krátky.
Pripomeňme si crossing-over, ako príčinu vzniku alelomorfných dvojíc Ab, aB a tým aj tzv. „novotvarov fenotypu“ červené krátke a žlté dlhé..
Obr. 2 Crossing-over
Na schéme je prekríženie dvojice nesesterských chromozómov a následná výmena úsekov chromozómov (farby červená a modrá). Takto okrem chromozómu nesúceho alely AB a chromozómu alely ab, čo je pôvodná rodičovská dvojica alel, vznikol aj chromozóm s alelami Ab, a druhý chromozóm s alelami aB. Tieto štyri dvojice alel sa nachádzajú v tabuľke s F2. Pripomínam, že ku crossing-overu môže, ale nemusí dôsť. Ak nenastane, potom potomstvo je fenotypove zhodné s rodičovským párom. Ak nastane, potom vzniká genotypove 16 kombinácií a fenotypový štiepny pomer 9 : 3 : 3 : 1.
*Poznámka:
Farby a dĺžku som si vybral ako školský príklad pre lepšie pochopenie. Je dôležité podotknúť, že je dôležitý správny výber alel. Jeden pár alel kóduje jeden znak a druhý pár alel kóduje druhý znak. Napríklad hore spomínané kríženie.
1. znak = napríklad farba: A – červený, a – žltý.
2. znak = napríklad veľkosť: B – dlhý, b – krátky.
Nemôžeme si chybne zvoliť, alebo označiť alely. Napríklad A – červený, a – dlhý, pretože pre alelický pár A/a sú to hneď dva rôzne znaky a pre druhú dvojicu B – žltý, b – krátky tiež dva rôzne znaky. Potom dominantný homozygot AABB by bol jedinec červený, žltý bez dĺžky a súčasne aabb by bol dlhý, krátky bez farby. Absurdné! To len, aby sme správne pochopili priradenie znakov alelám.
Obrázok, tabuľky a upravená schéma autorom sú prevzaté z internetu.
Autor: RNDr. Ondrej Molčan
Grafická úprava: Ing. Vladimír Boroš