Štiepiteľnosť heterozygóta v oboch znakoch
Genetika > Kríženie
Čo voláme štiepiteľnosťou u kanárikov?
Štiepiteľnosť vzniká, ak v danom znaku je jedinec heterozygot. Dominantný znak sa u neho prejaví pri dedičnosti s úplnou dominanciou hneď v jeho fenotype a ten druhý znak, recesívny, sa môže prejaviť až u jeho potomkov. Takéhoto heterozygota, ktorý je prakticky nositeľom istého recesívneho znaku, označujeme názvom štiepiteľný, najnovšie jednofaktorový (SF). Pozri článok Genetické pojmy I a Mendelove zákony. (Symboliku uvádzam podľa Waltera Wienera)
- Rad a: čierny 1,0 má 4 genotypy:
prvý: ČČHH = homozygot v obidvoch znakoch,
druhý: ČčHH = heterozygot v prvom a homozygot v druhom znaku,
tretí: ČČHh = homozygot v prvom a heterozygot v druhom znaku,
štvrtý: ČčHh = *heterozygot v obidvoch znakoch.
Čierna 0,1 má len 1 genotyp: Č-H-, = hemizygot.
- Rad b: achátový 1,0 má už len 2 genotypy:
prvý: ČČhh = homozygot v obidvoch znakoch,
druhý: Ččhh = heterozygot v prvom a homozygot v druhom znaku.
Achátová 0,1 má len jeden genotyp: Č-h-, = hemizygot.
- Rad c: hnedý 1,0 má 2 genotypy:
prvý: ččHH = homozygot v obidvoch znakoch,
druhý ččHh = homozygot v prvom a heterozygot v druhom znaku.
Hnedá 0,1 má len 1 genotyp: č-H-, = hemizygot.
- Rad d: izabelový 1,0 má len jeden genotyp:
ččhh = homozygot v obidvoch znakoch,
izabelová 0,1 má 1 genotyp: č-h-, = hemizygot.
Čierny samček s genotypom ČčHh je heterozygot v obidvoch znakoch. Má pozoruhodný genotyp, lebo numericky má vzájomné kombinácie štyroch (dvoch a dvoch) alel (Č, č, H, h), ktoré sa počas crossing-overu môžu rôzne usporiadať v jednom gonozóme (Z). Genotyp heterozygota v obidvoch znakoch sa dá zapísať štyrmi spôsobmi, ako: A/, B/, C/, D/. Pozri schému dole. Ale existuje však len jeden heterozygot v obidvoch znakoch = ČčHh a tento je štiepiteľný na na tri ďalšie melanínové farby: na achát, na hnedú a na izabelu. Na achát a hnedú sú to genotypy (ČčhH + čČHh) a na izabelu genotypy (ČčHh + čČhH). Túto vlastnosť, štiepenie na tri farby, nemá žiadny iný dihybridný genotyp, len heterozygot v oboch znakoch. Štiepiteľnosť na viac znakov (farieb) sa označuje ako passepartout (fr.).
Treba si uvedomiť, že čo je príčina a čo je následok. Prvotný pojem je príčina, teda heterozygotnosť v obidvoch znakoch a druhotný pojem je následok fenotypová variabilita = štiepiteľnosť. Povedať dopredu výsledok štiepiteľnosti sa nedá. Len dodatočne pomocou genotypov (A/, B/, C/, D/) zdôvodňovať, prečo je výsledok – potomstvo fenotypove práve také a také.
Schéma 1 Štiepiteľnosti ČčHh - heterozygota v obidvoch znakoch
A/ genotyp ČčhH = Čierny samček / štiep. na achát – lebo má alely (Čh) (1) a na hnedú farbu – lebo má alely (čH) (2).
B/ genotyp čČHh = Čierny samček / štiep. na hnedú farbu – lebo má alely (čH) (2) a achát – lebo má alely (Čh) (1).
C/ genotyp ČčHh = Čierny samček / štiep. na izabelu – lebo má alely (čh) (3).
D/ genotyp čČhH = Čierny samček / štiep. na izabelu – lebo má alely (čh) (3).
B/ genotyp čČHh = Čierny samček / štiep. na hnedú farbu – lebo má alely (čH) (2) a achát – lebo má alely (Čh) (1).
C/ genotyp ČčHh = Čierny samček / štiep. na izabelu – lebo má alely (čh) (3).
D/ genotyp čČhH = Čierny samček / štiep. na izabelu – lebo má alely (čh) (3).
Ako vidno, sú tu štyri genotypy (A/, B/, C/, D/), ale štiepiteľnosť je v A/ a B/ prípade rovnaká na achát + hnedú, a rovnaká štiepiteľnosť je aj v C/ a D/ na izabelu. Z tohoto vyplýva, že u heterozygota v obidvoch znakoch je úplne jedno či píšeme genotyp ČčhH, alebo čČHh. Je to to isté. Veď je to čierny samček štiepiteľný na achát a hnedú. Podobne u čierneho samčeka štiepiteľného na izabelu je jedno, či píšeme ČčHh, alebo čČhH. Toto potvrdzuje, že je len jeden ČčHh (heterozygot v obidvoch znakoch) a tento je štiepiteľný na achát, hnedú a izabelu. Čiže až na tri melanínové pigmenty.
U heterozygotov v jednom znaku sú len dve možné kombinácie alel a tak je štiepiteľnosť len na jednu melanínovú farbu. Napríklad čierny samček s genotypom ČčHH je štiepiteľný na hnedú farbu, čierny samček s genotypom ČČHh na achát, achátový samček s genotypom Ččhh ako aj hnedý samček s genotypom ččHh sú štiepiteľné na izabelu.
U homozygotov v obidvoch znakoch (ČČHH, ČČhh, ččHH, ččhh) vzniká len jedna a tá istá kombinácia alel. V prvom prípade (zo zátvorky) je to ČH a ČH, v druhom Čh a Čh, v treťom čH a čH a vo štvrtom sú alely čh a čh. Teda homozygotné jedince v obidvoch znakoch nie sú štiepiteľné na žiadne na ďalšie znaky.
Schému zhotovil autor.
Autor: RNDr. Ondrej Molčan
Grafická úprava: Ing. Vladimír Boroš