Genetické paradoxy III
Genetika > Paradoxy
Keď som mal dobre rozpísaný tento článok, napadlo mi, ako ho vlastne nazvať. Spočiatku som si myslel, že ho pomenujem Dedičnosť chocholatých kanárikov, prípadne Príklady dominatných mutácií, alebo hodil by sa aj názov Genetické paradoxy. Tento článok naozaj sa dotýka všetkých troch oblastí. Ide o dedičnosť chocholatosti - o dominantnú mutáciu, v ktorej je aj istý paradox. Objavila sa mi v hlave totiž paradoxná myšlienka, že ak je chocholatosť dominantná mutácia, či sa môže potom hovoriť o dominantnej mutácii recesívneho znaku? Zvýrazňujem slovko recesívného. Či to nie je náhodou nezmysel? Môj paradox?
Na mojej webovej stránke (www.kanariky.vtactvo.sk) v článku Tretí Mendelov zákon uvádzam, že dihybridizmus je kríženie, pri ktorom sa sledujú a štatisticky vyhodnocujú dva dedičné znaky jedinca. Napríklad jeden znak tmavé / svetlé oči (alebo vlasy) a druhý znak pravorukosť / ľavorukosť. Tmavá farba očí a pravorukosť sú dominantné znaky. Svetlé oči a ľaváctvo sú recesívne znaky (16 % populácie ľudí). Je pravdou, že tieto znaky sú viazané na rôzne geografické rasy a plemená ľudí. Napríklad, južania sú tmavookí, Vietnamci sú nízki a Nemci sú modrookí.
Zároveň som uviedol aj príklady dedičných znakov pre dihybridizmus kanárikov. Červený hladkohlavý (zjednodušene hladký alebo nechocholatý), ako dominantný v obidvoch znakoch a biely chocholatý, ako jedinec recesívny v obidvoch znakoch. Je toto tvrdenie správne? Recesívne biela farba je naozaj recesívny znak. Ale je aj chocholatosť recesívny znak? Alelu pre tento znak píšeme s malým písmom (h), tak ako sa píšu všetky alely pre recesívne znaky. Symbol tejto alely je odvodený od nemeckého - haubenvogel - chocholatý vták. Mala by to byť teda pravda. Mala...
Poznámka:
Niektorí autori píšu aj dominantné aj recesívne alely rovnako s malým písmenom. Potom sa alely pre dominatný znak označujú s exponentom (+) a pre recesívny znak bez exponentu. Napríklad nemozaikovosť (u+) a mutácia mozaika (u), nezmutovaný lipochróm sa píše (iv+) a mutácia lipochrómový pastel (iv) a podobne ďalšie. Neriešme teraz genetickú symboliku. Mám o tom napísané tri články.
Obr. Štandardný Deutsche Haube – nemecký chocholatý kanárik
Dvaja špičkoví, u mňa už spomínaní nemeckí odborníci na genetiku kanárikov, Thomas Müller a Uwe Feiter používajú na písanie genotypov hladkohlavosti dominantnú alelu (H) a chocholatosti recesívnu alelu (h). Genotypový zápis HH patrí hladkohlavému kanárikovi (Glattkopfvogel), ktorý je dominantným homozygotom. Genotyp Hh patrí chocholatému (haubenvogel) – heterozygotovi. Autori Thomas Müller a Uwe Feiter považujú genotyp hh (recesívny homozygot) za letálny faktor str. 8/75. (
)
)Je známe, že C.O.M. cez štandard farebného kanárika (FK) nepripúšťa farebným kanárikom chocholatosť. Potom sa možno zdajú zbytočné pokusy o kríženie hladkohlavých farebných kanárikov s chocholatými. Snáď iba keď sú to experimenty s vyšľachtením nového druhu kanárika (ako je napr. olomoucký kanárik). Chochlík je typický dedičný znak pre niektoré iné druhy kanárikov, napríklad pre niektoré chocholaté kanáriky.
Aby sme sa vyhli problému chocholatosti farebného kanárika (C.O.M.), tak sa budeme zaoberať medzinárodne uznaným nemeckým chocholatým kanárikom. Pri tomto plemene sa nutne pári hladkohlavý (hladký) jedinec s chocholatým partnerom. Aj na výstavách sa zvlášť vystavujú hladkohlavé a zvlášť chocholaté jedince. Podobne je to aj pri iných chocholatých plemenách - napríklad gloster alebo crested. ()
)
Obr. - ilustračné foto: Mláďatá nemeckého chocholatého kanárika
Poznámka:
Pravidlá slovenského pravopisu uvádzajú tri zhodné výrazy na označenie pernatého útvaru: chochol, chocholík aj chochlík. Osobne sa prikláňam k písaniu výrazu chochol - chocholatý.
I. Dominatné mutácie (chocholatosť, jaspis, dominatne biela farba)
Príkladom dominantných mutácií je u nemeckého chocholatého kanárika chocholatosť, mutácia jaspis (SF) alebo u farebných kanárikov dominatne biela farba. Ak párime hladkohlavého samčeka s chocholatou samičkou alebo aj naopak - chocholatého samčeka s hladkohlavou samičkou, tak už v F1 generácii potomkov sa vyskytne 50 % chocholatých jedincov. Preto ide o dominantnú mutáciu. Toto tvrdenie si ukážeme v schémach P1 a P2 pri krížení nemeckých chocholatých kanárikov. Keďže chocholatosť má svoje gény umiestnené na autozómoch, táto dedičnosť sa nazýva aj ako autozomálna dedičnosť.
A) Dominantná mutácia - chocholatosť
SF – jednofaktorový (heterozygot), DF – dvojfaktorový (homozygot)
1,0 hladkohlavý kanárik X 0,1 chocholatá
Štiepny pomer v F1 medzi hladkohlavými a chocholatými kanárikmi je 1 : 1
Po výmene pohlaví:
1,0 chocholatý kanárik X 0,1 hladkohlavá
Štiepny pomer v F1 medzi chocholatými a hladkohlavými kanárikmi je 1 : 1.
B) Dominantná mutácia - jaspis
SF – jednofaktorový (heterozygot), DF – dvojfaktorový (homozygot)
P3: 1,0 klasický melanín x 0,1 jaspis (SF) – jednofaktorová (alebo opačne)
F1 50 % homozygotných jedincov klasického melanínu (DF)50 % jaspisov jaspisov (SF) – single (simple) factor
Štiepny pomer v F1 medzi klasickým melanínom a mutáciou jaspis je opäť 1 : 1
P4: 1,0 klasický melanín x 0,1 jaspis (DF) – dvojfaktorová – double factor (alebo opačne)
F1 100 % jaspisových kanárikov (SF)C) Dominantná mutácia - dominatne biela farba
Tento príklad je rozoberaný v samostatnom článku - Dominantne biele kanáriky a ich dedičnosť ()
)II. Recesívne mutácie (recesívne biela farba, phaeo, topas, eumo, opál ...)
Príkladom recesívnej mutácie je recesívne biela farba kanárika. Ak párime žltého alebo červeného samčeka s rececesívne bielou 0,1, potom je v F1 generácii potomkov 100 % žltých alebo červených heterozygotov. To je v podstate prvý Mendelov zákon - kríženie dvoch homozygotov. Až keď krížime dvoch žltých alebo červených štiepiteľných heterozygotov z F1 generácie potomkov medzi sebou, až potom sa objaví v F2 generácii 25 % recesívne bielych homozygotov. To je druhý Mendelov zákon. Prezentujem tieto názory v schémach P5 a P6.
Podobne ostatné dnes známe mutácie phaeo, satén, pastel, slonovina, šedokrídlosť, topas, eumo, kobalt, opál, ónyx sú recesívne mutácie, bezohľadu či sú to mutácie autozomálne alebo gonozomálne.
1,0 žltý homozygot x 0,1 recesívne biela
Fenotyp F1: - celé potomstvo F1 je uniformné; žlté/štiep. na recesívne bielu farbu.
To preto, že obidve pohlavia sú homozygotné - žltý samček aj recesívne biela samička. Samce aj samičky majú len jeden typ gamet (samce AG, samičky AW). Ich vzájomným spojením vzniká vždy to „isté“ AGAW, a preto sú uniformné. V tomto prípade žlté štiepiteľné na recesívne bielu farbu. Toto je prvý Mendelov zákon uniformity. V P5 (hore) môžeme teda písať aj gonozómy (Z a W).
1,0 žltý/štiep. na rec. bielu x 0,1 žltá štiep. na rec. bielu
Genotyp F2: - 1x dominantný homozygot, 2x heterozygot, 1x recesívny homozygot AWAWFenotyp F2: - štiepny pomer 3 : 1, 3 žlté jedince : 1 recesívne biely jedinec
Tu v P6 neriešim pohlavie jedincov, že koľko samčekov a koľko samičiek by bolo žltých homozygotov, koľko samčekov a koľko samičiek bolo žltých heterozygotov, či recesívne biele by boli samce alebo samičky. Sledujem len farbu potomkov v F1 generácii (75% žlté a 25 % recesívne biele). Preto radšej vypúšťam písanie gonozómov, (Z) a (W), aby schémy boli jednochuchšie. Ak by som ich bral do úvahy a písal aj pohlavie, potom samce by mali genotyp AGAW ZZ a následne dva druhy pohlavných buniek, gamety AGZ a AWZ. Samičky by mali genotyp AGAW ZW a následne štyri typy pohlavných buniek, t. j. gamety AGZ, AGW, AWZ a AWW. Potom by sme museli príklad riešiť ako dihybridizmus. Prvý znak - farba, druhý znak - pohlavie. Ale určite by sa vyskytol v F1 generácii potomkov recesívne biely jedinec. Podrobnosti nájdeš tu na webovej stránke v článku Prvý a druhý Mendelov zákon.
Poznámka:
Je možné fenotypove rozlíšiť žltých homozygotov od žltých heterozygotov? Predpokladám, že nie. (Aspoň ja nie.)
Obr. - ilustračné foto: Červený neintenzívny nemecký chocholatý kanárik
Obr. - ilustračné foto: 3 hladkohlavé a 2 chocholaté kanáriky plemena nemecký chocholatý kanárik
Obr. - ilustrečné foto: 1,1 olomoucký kanárik, ktorý patrí k chocholatým kanárikom
Pilotná myšlienka z úvodu tohto článku znela: „Ak je chocholatosť dominantná mutácia, či sa môže potom hovoriť aj o dominantnej mutácii recesívneho znaku? Zvýrazňujem slovko recesívného. Či to nie je náhodou nezmysel!? Čím dlhšie sa zaoberám týmto príspevkom, tak tým viac inklinujem k názoru, že existujú:
· dominantné· a recesívne mutácie
Zároveň existuje:
· autozomálna dedičnosť s úplnou dominanciou (gény sú umiestnené na autozómoch)· autozomálna dedičnosť s neúplnou dominanciou (intermediárna)· autozomálna recesívna dedičnosť· recesívna dedičnosť viazaná na pohlavie (gény sú umiestnené na gonoozómoch)
Či je chocholatosť dominantný znak alebo recesívny znak, zdá sa, že nerozhoduje písanie alely malým alebo veľkým písmenom, ale je to jednoznačne dominantná mutácia. Dôkazom toho je, že už v F1 generácii sa objavuje chocholaté potomstvo (viď P1 a P2).
Chcem na túto tému iniciovať diskusiu medzi chovateľmi, aby sa aj chovatelia kanárikov a čitatelia tohto článku vyjadrili k tomuto problému z praktického hľadiska. (Budem rád, ak sa dozviem od chovateľov - aké s tým majú skúsenosti...)
Pozri aj: