Genetické paradoxy II
Genetika > Paradoxy
(Tento článok autora bol zverejnený v mesačníku Nová Exota č. 10/2018)
Môj druhý „genetický“ problém, problém biológa, sa javí práve v genetickom chápaní A–čkového a B–čkového vtáka. Pripomeňme si, že (I, i) je označenie alel pre intenzitu. Walter Wiener v knihe „Cizokrajní ptáci v klecích * kanáři a jejich kríženci, SZN 1981, str. 82 píše, citujem: „ Ptáci (A) mají kratší, ale lesklé opeření, barvy působí hloubkou a plně. Ptáci (B) mají opeření delší a plnější, čímž dosahují lepší postavy", - koniec citátu. Ale tento autor v článku „Lipochrómoví kanáři" na str. 50 pri vysvetľovaní Ostwaldovej stupnice (OB) používa okrem dosiaľ známych: A – intenzívne kanáriky, B – neintenzívne kanáriky, aj označenie (BB) – zvlášť bledé, t. j. – slonová kosť. Zaujímavé, však?
Pri genetickom určení intenzívnych a neintenzívnych vtákov vychádzal zrejme aj RNDr. Bystrík Ambruš z knihy W. Wienera. V publikácii „Chováme farebné a postavové kanáriky", Príroda 1989, str.115 píše, že konštitúcia, ktorá determinuje intenzívne zafarbenie vtáka, je geneticky heterozygotná - (Ii), neintenzívny kanárik je potom geneticky (ii) - recesívny homozygot. Súhlasný názor na intenzívny faktor kanárikov má Nemec Norbert Schramm, avšak uznáva okrem typických (A) a typických (B) kanárov aj rad plynulých prechodov (A/B). Pozri: www.kanarien-schramm.de.
Opačný názor na neintenzívneho kanárika majú Nemci Thomas Müller a Uwe Feiter, autori článku „Die Vererbung beim Kanarienvogel“ (str. 12). Podľa týchto autorov je intenzívny A–čkový kanárik heterozygot (Ii). Neintzívny, teda B –čkový, je dominantný homozygot (II) a recesívny homozygot (ii) je označený ako letálny faktor. Viď: www.wfv-dkb.de/loginfos/Vererbung_beim_kanarienvogel.pdf
Aby to všetko nebolo celkom jednoduché, tak Brazílčania - Leonardo Antȏnio Monteiro a Mario Henrique Simões - v článku „Genética aplicada aos canários de cor“, str. 53, uvádzajú, že intenzívne kanáriky môžu byť dvojaké: a to buď homozygotné A–čko (II), alebo heterozygotné A–čko (Ii), napokon (ii) je neintenzívne B–čko. Tým takto rozšírili kategóriu intenzívnych vtákov.
Pozrime si tento prípad na webe: www.yumpu.com/pt/document/view/15646514/genetica-aplicada-aos-de-cor-clube-sano/3
Tu na strane 3 sa nachádza obrázok divokého kanárika, zápis genotypu samčeka a samičky, X a Y sú gonozómy, E – autossomal (fator enzima) = autozomálny emzýmový faktor, N - čierno-hnedý faktor, O – faktor oxidácie, ii – autosomal (fator nevado),neintenzívne B -čko (nevado) = recesívny homozygot. Zhodneme sa, že A–čkový intenzívny kanárik je heterozygot (Ii) a B–čkový neintenzívny kanárik je homozygot. Ale ktorý, dominanatný homozygot alebo recesívny homozygot? Literatúra väčšinou považuje B–kového kanárika za recesívného homozygota (ii). K tomu, aby sme spoznali úplnú vedeckú „genetickú“ pravdu, je potrebné v laboratóriách zostaviť genetickú mapu všetkych somatických chromozómov kanárika (intenzita je autozomálna dedičnosť). Opakujem, všetkych, lebo nepredpokladám, že sa pozná, na ktorom telovom chromozóme kanárika sa nachádza lókus pre faktor intenzity. Teda najprv treba nájsť lókus, potom v ňom spraviť analýzu DNA, chemické zloženie DNA – presnejšie poradie dusíkatých zásad. Je to veľmi náročná práca pre expertov, molekulárnych genetikov, so zložitými pracovnými postupmi. A úprimne povedané - s malým, možno až zanedbateľným efektom.
Molekulárna genetika má ešte pred sebou dosť úloh s genetikou človeka a jej využitím v medicíne. Ľudský genóm sa skladá približne z troch miliárd nukleotidov. Odhadom je to 30-40 tisíc génov. Objasnením jeho presného zloženia sa zaoberá projekt HUGO – Human Genome Mapping Oranization. Podotýkam, že človek má 46 chromozómov. Už v roku 1922 bola publikovaná nukleotidová sekvencia druhého najmenšieho chromozómu (chromozóm č. 22), ktorý má 34,4 miliónov nukleotidov, ktoré tvoria celkom 545 génov. Koncom júna v roku 2000 vedci oznámili, že zatiaľ „nahrubo“, ale už v apríli 2003 vyhlásili, že prečítali celý ľudský genóm.
Objav štruktúry DNA sa považuje ako jeden z najdôležitejších biochemických objavov - možno celého tisícročia.
Nasledujúce obrázky (obr. č. 1 a č. 2) sú genetické mapy prvých dvoch ľudských chromozómov. Lokus určitého génu na chromozóme sa zapisuje v tvare: 6p21.3 (kde 6 – číslo chromozómu, p – krátke ramienko, 21 – číslo prúžku, 3 – konkrétna pozícia v prúžku).
Obr. 1 Genetická mapa ľudského chromozómu
Obr. 2 Genetická mapa ľudského chromozómu
Ale prejdime späť ku kanárikom. Sándor Tóth, významný maďarský chovateľ a publicista (A színkanári tartása és tenyésztése, Nyíregyháza, 2002, str.76), častý návštevník košických búrz, opisuje párenie dvoch kanárikov nasledovne:
1. Intenzívny vták (A) x neintenzívny (B): dostávame intenzívne samce aj samičky, neintenzívne samce aj samičky a AB (prechod) samce aj samičky.
2. Intenzívny vták (A) x intenzívny (A): dostávame intenzívne samce aj samičky, neintenzívne samce aj samičky, AB samce aj samičky + života chabé potomstvo.
3. Intenzívny vták (A) x (AB): dostávame intenzívne samce aj samičky, neintenzívne samce aj samičky, AB samce aj samičky + zriedka života neschopné F1.
4. Neintenzívny vták (B) x neintenzívny (B): dostávame len neintenzívne samce a samičky.
Z uvedeného autor usudzuje, že intenzívne vtáky sú heterozygotné, lebo kríženie dvoch A (A x A) prináša v F1 aj B potomkov!
Faktor intenzity u voľne žijúcich kanárikov na Kanárskom súostroví nie je v ich genotype prítomný. Do genotypu sa dostal „zvonka“, teda krížením, alebo iba ak mutáciou. Jeho súčasná dedičnosť je dominantná, voľná (bez väzby na pohlavie) a intermediárna. Naproti tomu neintenzívne vtáky sú homozygotné, dedičnosť je voľná (autozomálna) a recesívna. Kríženie (B x B) prináša v F1 vždy len B potomkov. Ak krížime heterozygota (Ii) = A s jedným či druhým homozygotom, dostávame v obidvoch prípadoch u potomkov štiepny pomer medzi intenzívnymi a neintenzívnymi farbami 1 : 1. Neintenzívny kanárik je určite homozygot, buď dominantný homozygot (II), alebo recesívny homozygot (ii). Ktorý - je pre chovateľa takmer úplne jedno. Nakoľko pri správnom zostavení chovných jedincov intenzívny a neintenzívny v F1 generácii dostáva chovateľ intenzívnych a neintenzívnych potomkov v pomere 1 : 1. Nedoporučuje sa párenie dvoch intenzívnych vtákov A x A, taktiež len výnimočne párenie B x B, lebo nastáva degenerácia štruktúry a kvality peria. Operenie sa stáva riedke, krátke, lámavé alebo naopak príliš dlhé. Popritom hrozí aj vznik kožných nádorov.
Schéma (P1) (dole) znázorňuje párenie: kde B-čkový kanárik sa považuje za dominantného homozygota (II) zapísaný červenou farbou a v druhom párení (P2): uvažujeme, že B–čkový kanárik je recesívny homozygot (ii) zapísaný opäť červenou farbou.
Záver. Štiepne pomery intenzívných (A) a neintenzívných (B) jedincov v F1 generácii sú v obidvoch prípadoch rovnaké (1 : 1).
Obr. 3 Sándor Tóth (na obr. vpravo s autorom týchto článkov)
Citované:
Ambruš, B. RNDr.: Chováme farebné a postavové kanáriky“, Príroda 1989,
Tóth, S.: A színkanári tartása és tenyésztése, Nyíregyháza, 2002
Wiener, W.: Cizokrajní ptáci v klecích * kanáři a jejich kríženci, SZN 1981
*poznámka od 10.4. 2017 je zmena v dizajne a v obsahu:
Autor foto obr.: R. M. Pavelka, Košice, apríl 2016
Ostatné obrázky sú prevzaté z internetu.
Autor: RNDr. Ondrej Molčan
Grafická úprava: Ing. Vladimír Boroš