Lipidy
Chémia
Organické látky tvoriace živú hmotu
Lipidy, tuky
Lipidy alebo zjednodušene tuky sú produkty rastlinného, alebo živočíšneho organizmu. Tvoria súčasť protoplazmy buniek alebo sú uložené v rastlinných semenách, v živočíšnych tkanivách ako zásobné látky, teda zdroj energie. Rozlišujeme jednoduché a zložité lipidy. Jednoduché lipidy majú vo svojich molekulách viazaný zvyšok acyklických (uhlíkatý reťazec nie je uzavretý) vyšších mastných kyselín so zvyškom alkoholu. Toto zloženie majú tuky a vosky.
Tuky sú po chemickej stránke estery glycerolu, čo je trojsýtny alkohol C3H5(OH)3 a vyšších mastných kyselín. Kyseliny sú vždy jednosýtne – majú len jednu karboxylovú skupinu –COOH. Sú buď nasýtené, ako kyselina palmitová C15H31COOH a kyselina stearová C17H35COOH bez násobných chemických väzieb, alebo nenasýtené: s jednou dvojitou väzbou kyselina olejová C17H33COOH, s dvojitými väzbami kyselina linolová C17H31COOH, s tromi dvojitými väzbami kyselina linolénová C17H29COOH. Všetky tri uvedené karboxylové kyseliny sú olejovité kvapaliny s priamym nerozvetveným uhlíkatým reťazcom, majúc najčastejšie 16 alebo 18 atómov uhlíka (C16 a C18). preto sa označujú ako „vyššie mastné kyseliny“.
Konzistencia tuku závisí od vzájomného pomeru esterifikovaných nasýtených a nenasýtených kyselín. Ak sú v prevahe nasýtené karboxylové kyseliny potom je tuk tuhý (loj), polotuhý až mazľavý (masť). Ak prevažujú nenasýtené kyseliny: spomínaná kyselina olejová, kyselina linolová, kyselina linolénová, je tuk tekutý, čiže kvapalný (olej).
Čisté tuky sú bezfarebné, bez chuti a zápachu. Prípadná zmena farby a pachu je podmienená prítomnosťou látok, ktoré sú v nich rozpustené. Perie vtákov je tvorené okrem iného beta-keratínom, je to vláknitý proteín, v ktorom sa môžu, ale nemusia nachádzať pigmenty. Pigmentové sfarbenie peria delíme na tzv. tmavé – melanínové (farby čierna, sivá, hnedá, červenohnedá) a na tukové, lipochrómové - karotenoidové (červená, žltá, biela). Melanínové pigmenty majú úplne iný fyzikálno-chemický charakter, ako lipochrómové karotenoidy. Doporučujem pozrieť fotografie nádherných farebných kanárikov na: http://www.kleintiere-schweiz.ch/resources/4/uploads/Farbenkanarien.pdf
Obr. 1 Melanínový FK: červený achát mozaikový CII – samček
Obr. 2 Lipochrómový FK: červenomozaikový CII - samček
Obr. 3 Lipochrómový FK: dominatne biely (vidno žltú farbu v krídle)
A práve karotenoidy sú dobre rozpustné v tukoch a taktiež v organických rozpúšťadlách. Vtáčiky si ich nedokážu syntetizovať, preto ich musia prijímať v potrave hotové, častejšie rastlinného, menej živočíšneho pôvodu. Účinne pôsobí na intenzitu lipochrómového vyfarbenia pravidelné podávanie napr. cvikly, červenej papriky, kapie a hlávkového šalátu, listov a kvetov púpavy, karotky, rôznych semien tráv, plevelov a burín. Známe je aj dofarbovanie vtákov doplnkovými syntetickými farbivami, ktorých základom sú pre farbu žltú luteín a jeho deriváty a pre farbu červenú kantaxantín alebo adonirubín. Cez tráviacu sústavu sa potom v čase preperovania krvnou cestou dostávajú tieto pigmenty do buniek operenia. Dôležité pritom sú rôzne redoxné a enzymaticko-katalytické procesy. Túto problematiku veľmi erudovane spracoval pán Marek Buranský z Nových Zámkov v článku „Sfarenie a vlastnosti peria“ 1 a 2, „Sfarbenie hláv a zobáka u amadín Gouldovej" v Novej Exote č. 7-8 a 9 / 2012 a č. 3/2013. Pozri http://www.gouldianfinches.eu/.
Niektoré zmeny v zafarbení peria môžu byť vyvolané modifikáciou, dočasnou zmenou sfarbenia pôvodného originálu. Je to zapríčinené alebo nedostatkom hodnotnej výživy v čase preperovania pri dlhodobom chove v zajatí. Napr. hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula), čečetka zimná (Acanthis flammea). Alebo, sezónne zmeny farby peria vtákov naštartované hormónmi v období toku. Tieto hormonálne zmeny sú prirodzené a pravidelné. Najmarkantnejšia je kontrastná zmena v čase toku, každoročne opakovaná u hýľa sivého (Rhodopechys obsoleta). Zmena svetlého zobáka na mimoriadne tmavú, až čiernu farbu zobáka sa dotýka vtákoch oboch pohlaví.
Obr. 4 Hýľ sivý (Rhodopechys obsoleta)
Vosky sú tiež estery vyšších mastných kyselín, ale vyšších alkoholov s jedinou funkčnou skupinou -OH. Napríklad cetylalkohol C16H33OH, myricylalkohol C31H63OH a podobne. Sú to produkty niektorých orgánov rastlinných a živočíšnych tiel. Často slúžia ako ochranné vrstvy proti vnikaniu vody do tela ale aj naopak, proti vysýchaniu. Patria sem napr.: inulín, včelí vosk, vorvaňovina, lanolín a ďalšie, niektoré viac alebo menej známe.
Zložité lipidy majú vo svojich molekulách alkoholickú zložku, zložku vyšších mastných kyselín, kyselinu fosforečnú a niektorú organickú dusíkatú zásadu napr. etanolamín. Tieto voláme fosfatidy alebo fosfolipidy. V prípade, keď je v molekulách zložitých lipidov nahradená kyselina fosforečná molekulou jednoduchého cukru (galaktóza, alebo môže to byť aj molekula glukózy) hovoríme o glykolipidoch. Fosfolipidy i glykolipidy nachádzame v nervových bunkách, v semenách rastlín, vo vajciach a inde.
Zdroje: - foto sú prevzaté z internetu.
Pozri tiež:
Autor: RNDr. Ondrej Molčan